Podľa jeho nedávnych vyjadrení, je on sám veľmi spokojný so svojou prácou a s počínaním si vo funkcii šéfa rezortu školstva. Neviem, či by to tvrdil aj po tom, keby si vyskúšal aspoň na niekoľko mesiacov prácu a podmienky pedagóga na klasickej škole.
V hodnotení začnem vysokým školstvom. Nech si akokoľvek lámem hlavu, nemôžem si spomenúť na žiadnu zmienku, ktorá by informovala o tom, že s titulom a diplomom z našich univerzít, či lepšie povedané vysokých škôl, sa absolventom viac alebo menej pootvorili dvere na zahraničnom pracovnom trhu. Pardón! Zabudol som na množstvo magistrov či inžinierov v zahraničí, ktorí sa určite vďaka titulu dostali na lukratívne miesta dokladačov tovaru, au - pair či pracovníkov v práčovni... Nie, nechcem znevažovať žiadne pracovné miesto, avšak na Slovensku by takéto práce s diplomom nevykonávali. Pomôcť vymaniť sa z tejto situácie by mala akreditácia škôl? Čomu, či komu pomôže ? Kvalite? Veď tú sme už dávno vymenili za kvantitu. Produkujeme a produkujeme vysokoškolsky vzdelaných ľudí tisícky ročne, aby... aby učiteľ pracoval ako pokrývač, politológ ako murár, alebo si proste mnoho „vysokoškolákov" užívalo bezpečné registrované miestečko na Úrade práce...
Nevadí, vysoké školstvo v hodnotení neobstálo, avšak stále ostáva možnosť vylepšiť si hodnotenie za prácu v oblasti stredných a základných škôl. Veď tie dostali predsa nové učebnice! To, že aspoň školy na východe, ich dostávali až do marca, je detail. Ani to by však nemusel byť problém. Veď učiteľ sa ma vzdelávať a vzdelanému pedagógovi vlastne ani učebnicu netreba. Práve to môže byť motivačným faktorom pre všetkých, ktorí sa ešte nerozhodli, kde pôjdu študovať. Totižto, ak doučíte, po pracovnej dobe treba rýchlo utekať na nejaký vzdelávací kurz, ktorý mnohokrát, ani neviete ako, súvisí s vašou profesiou, ale získate za to dôležité kredity a tie vám pomôžu udržať váš plat vo výške aj viac ako závratných 500 eur. No neštuduj a nestaň sa pedagógom! Veď to by bol hriech! Keď sa chceš oženiť, zabývať a dokážeš si mesačne zázrakom ušetriť 150 eur, tak ročne to vychádza na... Radšej ani nepočítam, lebo to by všetci chceli učiť.
Na záver ešte pán minister ohodnotíme vašu prácu v podpore a motivácií samotných žiakov v škole a to na konkrétnom príklade. Peter a Zuzka sú „klasickou" rodinou. On pracuje na stavbe, ona je zdravotnou sestrou. Mesačne spolu v netto zarobia zhruba 800 eur. Majú tri školopovinné deti. Starajú sa o nich, koľko im čas dovolí. Lenže po zaplatení účtov, nakúpení šatstva, pomôcok do školy a potravín im toho príliš veľa neostane. Deťom stále na desiatu prichystajú chlebík s paprikou, džemom či pažítkou a z času na čas aj niečo „drahšie" ako je croissant či kofolu. Deti sa im odvďačujú dobrým prospechom. Od školy nedostanú nič, len ak knižôčku za prospech na konci roka a aj tá je zakúpená školou za rodičovský príspevok.
Dezider a Amálka majú päť detí. Učiť sa im nechce a rodičia ich k tomu nevedú. Načo by aj, keď zošity, ceruzky či farbičky dostanú zadarmo a na desiatu dobrý džús či bagetu, za ktorú možno zaplatia 0.04 eur. Nuž a samozrejme za dochádzku detí školy dostanú rodičia ďalší nezanedbateľný príspevok. A aby som nezabudol, mesačný príjem tejto rodiny je o vyše 100 eur vyšší než v tej predchádzajúcej.
Žiaľ, toto nie je vymyslený ani ojedinelý príklad dvoch rodín. Ani motivácia a spravodlivé odmeňovanie na školách celkovú známku nezlepší.
Takže Janko, ani si neviem predstaviť, akou nádhernou žiačkou by si musel byť, aby som dokázal vďaka tvojej kráse prižmúriť oči a za odovzdanie takejto práce ti nedal päťku. Keďže však nechcem, aby si nás ďalej trápil, tak je to predsa len za štyri. Sadaj!
